Simultánne tlmočenie sa počas Norimberského procesu osvedčilo. Svedčí o tom i skutočnosť, že počas prvého Valného zhromaždenia OSN v Londýne začiatkom roku 1946 ukrajinský delegát spomenul, že v Norimbergu sa používa simultánne tlmočenie. Uviedol, že v OSN majú vystupovať najlepší zástupcovia štátov a nie iba tí, ktorí plynule ovládajú cudzie jazyky. OSN vyslalo misiu do Norimbergu, aby jej členovia na vlastné oči videli, ako funguje simultánne tlmočenie.

Bolo len prirodzené, že oslovili šéfa tlmočníkov počas Norimberského procesu Léona Dosterta, aby zaviedol simultánne tlmočenie v OSN. Do OSN s ním aj viacerí tlmočníci z Norimbergu, napr. Haakon Maurice Chevalier, Elisabeth Heywardová, Patricia Jordanová, Jean Meyer, Marie-Rose Wallerová, George Khlebnikov, Genia Rosoffová či Jurij Vasilčikov. Oleg A. Trojanovský pôsobil ako tlmočník Nikitu Chruščova v OSN a neskôr sa stal sovietskym veľvyslancom pri OSN. Marie-France Skunckeová, rodená Roseová, sa neskôr stala generálnou tajomníčkou AIIC, medzinárodnej organizácie zastupujúcej profesionálnych tlmočníkov vo svete.

Zasadnutie Valného zhromaždenia v New Yorku umožnilo delegátom vyskúšať novinku – simultánne tlmočenie. Začalo sa len s dvoma jazykmi – angličtinou a francúzštinou – a neskôr sa pridali ruština, španielčina a čínština. Účastníci mohli v dvoch experimentálnych sálach použiť slúchadlá, kabelážou prepojené s tlmočníckymi kabínami, vďaka čomu sa mohli naladiť na preklad do svojho jazyka súbežne s prejavom rečníka.

Nie všetci diplomati hneď nadšenie privítali túto myšlienku. Niektorí si mysleli, že nová technika im nedá dosť času na premyslenie. I odporcovia simultánneho tlmočenia si však uvedomovali, že šetrí čas. Ak napríklad prejav trvá hodinu a tlmočí sa simultánne do štyroch jazykov, ušetria sa štyri hodiny v porovnaní s tradičným systémom konzekutívneho tlmočenia.

Preto sa rozhodlo, že nové simultánne tlmočenie sa bude testovať šesť týždňov a potom Sekretariát OSN na návrh delegátov prijme rozhodnutie, či v ňom pokračovať, alebo ho zrušiť.

Rozhodnutie OSN už všetci poznáme.

Justičný palác v Norimbergu teda mal techniku – nemal však tlmočníkov.

Výber tlmočníkov pre Norimberský proces sa začal v USA, keďže Spojené štáty zodpovedali za jazykové služby pre tento tribunál a platili ich. Pôvodne sa počítalo so šiestimi tlmočníkmi pre každý zo štyroch jazykov. Okrem tlmočníkov bolo potrebné vybrať aj administratívne sily do tlmočníckeho oddelenia, prekladateľov a stenografov. Začiatkom októbra 1945 sa aj Británia, Francúzsko a ZSSR zaviazali poskytnúť kvalifikovaných tlmočníkov.

Plukovníkovi Léonovi Dostertovi pripadla úloha vybrať tlmočníkov, prekladateľov a stenografov v USA. Vôbec to nebola jednoduchá úloha, pretože povolanie simultánneho tlmočníka v tých časoch neexistovalo, a preto ani skúšajúci presne nevedeli, aké kritériá by mali uplatniť na kandidátov. Rozhodli sa vychádzať z toho, čo poznali – teda z požiadaviek na konzekutívneho tlmočníka. Hľadali preto ľudí, ktorí výborne ovládali dva jazyky a mali široký všeobecný prehľad. Bolo však zrejmé, že kandidáti budú potrebovať ešte niečo navyše – schopnosť zachovať rozvahu a pokoj vo veľmi vypätých a stresujúcich situáciách.

Dostert vypracoval výberovú skúšku, v rámci ktorej skúšajúci otestovali uchádzačov zo znalosti názvov 10 stromov, 10 automobilových súčiastok či 10 poľnohospodárskych náradí v oboch jazykoch. Cieľom nebolo zistiť ich všeobecnú znalosť jazyka, ale špecializovanejšiu slovnú zásobu. Ukázalo sa napríklad, že mnohí ľudia žijúci v meste napríklad neovládali názvy poľnohospodárskeho náradia ani vo svojom materinskom jazyku.

Tí, ktorí úspešne prešli testom, odleteli do Norimbergu. Prvých 10 až 15 tlmočníkov z potrebných 69 prišlo do Norimbergu začiatkom októbra 1945.

Druhá časť skúšky tlmočníkov pozostávala zo simulovaného súdneho konania so simultánnym tlmočením, kde otestovali ich schopnosť počúvať v jednom jazyku a súčasne tlmočiť do druhého. To preosialo tých kandidátov, ktorí vedeli zvládnuť stres a rýchle tempo. Väčšina tlmočníkov uprednostňovala tlmočenie do materinského jazyka, ale podľa skúšajúcich najlepšie výsledky dosiahli, keď tlmočili do druhého jazyka. Podľa nich tlmočník v prvom rade musí dokonale rozumieť prejavu v materinskom jazyku a potom ho vhodne pretlmočí do cudzieho jazyka. Toto bol systém, ktorý si zvolili pre Norimberský proces. Tlmočníci v medzinárodných inštitúciách v súčasnosti tlmočia z cudzích jazykov do svojho materinského, pretože v ňom sa vedia najlepšie vyjadriť – teda opačne než v Norimbergu.

V Norimbergu tlmočníci pracovali v troch tímoch, pričom každý tím mal 12 tlmočníkov. Každý deň boli nasadené dva tímy, ktoré sa striedali, a tretí tím mal „voľno“ – často mu vtedy pridelili inú prácu. Každá kabína mala troch tlmočníkov. Šéf tlmočníkov mal k dispozícii aj dve svetlá – žlté signalizovalo predsedajúcemu, že hovorí príliš rýchlo alebo že je potrebné zopakovať, čo povedal. Červené značilo technický problém alebo potrebu vymeniť tlmočníka. Aj dnes niektoré tlmočnícke zariadenia majú tlačidlo, ktoré po stlačení signalizuje rečníkovi, že má spomaliť. V praxi to však veľmi nefunguje.

Napriek problémom, ktoré nová technika a prví simultánni tlmočníci museli prekonať, osvedčili sa. Stali sa súčasťou Norimberského procesu počas vyše 10 mesiacov a 216 pojednávacích dní a tlmočili i rozsudky, ktoré 22 obvineným prečítali 1. októbra 1946.

Záber na časť sály, kde pracovali tlmočníci. Autor fotografie: Ray D'Addario, 29.3.1946

Po skončení Norimberského procesu niektorí tlmočníci zostali a pracovali ešte počas tzv. následných norimberských procesov. Iní sa vrátili domov k svojmu pôvodnému povolaniu. Pre niektorých to bola len krátka epizóda v pracovnom živote, pre iných začiatok či pokračovanie kariéry tlmočníka.

Tak či onak, muselo to byť veľmi náročné – vo vojnou zničenom meste vidieť, počúvať a tlmočiť o fašistických zverstvách. Takáto neľahká bola práca jedných z prvých simultánnych tlmočníkov na svete.

Zdroje:

Gaiba, Francesca: The Origins of Simultaneous Interpretation: The Nurenberg Trial. University of Ottawa Press, 1998

The New York Times, 1945 – 1946

Webove stránky: Georgetown University, Occidental College, AIIC, IBM

United States Holocaust Memorial Museum Collection

„Tento systém je veľmi efektívny, ale skráti mi život,“ povedal na margo novátorského spôsobu tlmočenia Hermann Göring na lavici obžalovaných počas Medzinárodného vojenského tribunálu známeho ako Norimberský proces, na ktorom sa po prvýkrát rozsiahle tlmočilo simultánne s použitím technického vybavenia. I keď sa v 20. – 30. rokoch minulého storočia konalo niekoľko ojedinelých medzinárodných konferencií, na ktorých sa tlmočilo simultánne, až Norimberský proces z toho urobil medzinárodný štandard.

Foto: Slúchadlá, ktoré používal Hermann Göring

Vďaka prvým simultánnym tlmočníkom z/do anglického, francúzskeho, nemeckého a ruského jazyka mohli promptne komunikovať žalobcovia, obvinení, obhajcovia a svedkovia v procese, ktorý by inak trval oveľa dlhšie. Slúchadlá, cez ktoré počúvali dianie v súdnej sieni, boli neoceniteľné pre novinárov a prostredníctvom nich aj pre širokú verejnosť, ktorá sa tak dozvedela o tejto snahe vyrovnať sa s čelnými predstaviteľmi fašistického Nemecka.

Charta, ktorou Spojenci zriadili Medzinárodný vojenský tribunál, stanovila aj právo obžalovaných na spravodlivý proces. To zahŕňalo aj tlmočenie do jazyka, ktorému rozumejú – v tomto prípade do nemčiny. Konzekutívne tlmočenie by však všetko viacnásobne predĺžilo.Charta tiež stanovovala, že konanie musí byť rýchle, aby sa ušetrili náklady a čas a zachovala pozornosť verejnosti a médií.

Riešením by bolo, keby sa celý proces viedol len v jednom jazyku – teda v nemčine. Ak obžalovaní mali právo byť vypočutí a hovoriť vo vlastnom jazyku, to isté by sa malo vzťahovať na sudcov, právnikov a prokurátorov. Nedalo sa však od nich očakávať, že okrem právnickej nemčiny budú všetci ovládať aj technickú nemčinu. Úradní tlmočníci, ktorí tlmočia na súdnom konaní konzekutívne, čo sa napríklad robí aj dnes, neboli schodnou cestou, pretože sa rokovalo v štyroch jazykoch a tlmočilo sa viacerým skupinám.

Pred Norimberským procesom sa na medzinárodných podujatiach tlmočilo len konzekutívne a šušotážou. Na základe skúseností z práce Medzinárodnej obchodnej komory si šéf IBM Thomas Watson Sr. uvedomoval, aké možnosti skrýva prvé tlmočnícke zariadenie Filene-Findlay, ktoré firma IBM kúpila a rozhodla sa ho vylepšiť. Prvýkrát sa IBM Hushaphone Filene-Findlay systém, patentovaný v r. 1926, použil 4. júna 1927 na zasadnutí Medzinárodnej organizácie práce (ILO) v Ženeve a usporil jej 32 700 libier.

Jediné miesto, kde mali fixne inštalované zariadenie Filene-Finlay, bola Liga národov v Ženeve.Tam síce mali toto technické vybavenie na simultánne tlmočenie, ale nepoužívali ho v pravom slova zmysle. Išlo o „následné pretlmočenie vopred preložených textov“ alebo „simultánne následné tlmočenie“. Nebolo to teda skutočné simultánne tlmočenie tak, ako ho poznáme dnes.

Prejavy sa tlmočili konzekutívne. V praxi to znamenalo, že jeden tlmočník, zvyčajne francúzsky, konzekutívne pretlmočil prejav pre celú sálu poslucháčov. Ostatní tlmočníci v kabínach vtedy súbežne tlmočili za pomoci techniky do svojich jazykov z poznámok, ktoré si počas prejavu urobili.Takto systém fungoval v Lige národov. Keďže však jedno tlmočenie do sály bolo konzekutívne, celé rokovanie sa dvojnásobne predĺžilo.

Dnes už nie je úplne jasné v čej hlave skrsla myšlienka skutočného simultánneho tlmočenia – niektoré zdroje uvádzajú hlavného amerického prokurátora sudcu Jacksona, iné šéfa prekladateľov počas Norimberského procesu plk. Léona Dosterta, ktorý bol počas vojny tlmočníkom amerického generála Dwighta Eisenhowera.

Keď sa podarilo presvedčiť zodpovedných, aby sa použila technika simultánneho tlmočenia, plk. Dostert upravil systém a zaškolil niekoľkých tlmočníkov, aby ho mohli predviesť v Pentagone. Nebolo jednoduché následne presvedčiť aj Francúzsko, ZSSR a Britániu, aby podporili použitie simultánneho tlmočenia počas Norimberského prcesu. Ukázalo sa však, že všetky ostatné postupy by príliš predĺžili konanie.

Nuž a napokon bolo potrebné obstarať technické zariadenie. Kontaktovali spoločnosť IBM, ktorá na základe pôvodného Filene-Finlay systému vytvorila International Translator System. IBM bola pripravená a ochotná okamžite zapožičať a bezplatne dodať zariadenie s 200 slúchadlami, ak vláda zaplatí jeho prepravu do Norimbergu. Ďalšie slúchadlá dodala Liga národov v Ženeve. Proces sa mohol začať.

Pohľad do sály z galérie návštevníkov. Dole zľava doprava sedia obžalovaní, ich právni zástupcovia, súdni reportéri a sudcovia vojenského tribunálu.

 

Zdroje:

Gaiba, Francesca: The Origins of Simultaneous Interpretation: The Nurenberg Trial. University of Ottawa Press, 1998
The New York Times, 1945 – 1946
Webove stránky: Georgetown University, Occidental College, AIIC, IBM
United States Holocaust Memorial Museum Collection